Autor: Damián (účastník Transitionu 2024)
Cítil som sa často nedostatočný. Táto neistota sa zvyčajne spájala s mojou mužnosťou – akoby som nebol dosť dobrým mužom. Nepokoj a neschopnosť prijať seba samého ma priviedli k prázdnote a zmätku. Rozhodol som sa tento problém riešiť, rozprávať sa s tými, ktorí sa mužstvom dlhodobo zaoberajú. Napredoval som, ale stále som vnímal nejakú medzeru. Cítil som, že mi niečo chýba.
Potom som sa dozvedel o unikátnom kurze Transition, ktorý ponúka mladým mužom možnosť nazrieť do svojho vnútra, siahnuť na dno svojich síl a zistiť, akým mužom sa chcú stať. Desať dní na tomto kurze mi prinieslo zážitky a uvedomenia, ktoré majú potenciál zmeniť môj život. Chcel som sa zbaviť neustáleho strachu a sebazhadzovania, vyzvať svoje staré ja na súboj s novým ja, v ktoré som dúfal.
Prvé tri dni – Maximálny diskomfort
Hneď na začiatku som sa ocitol v maximálnom diskomforte. Mestské dieťa sa ocitlo v prírode, kde sa spí v stanoch, je z ešusu a jedine príroda poskytuje záchod aj sprchu. Prvý večer prišla obrovská búrka, ktorá preverila naše stany, ale všetko sme zvládli. Nachodené kilometre a fyzická náročnosť boli veľké (aspoň pre mňa).
Po druhom dni po 40 km som sa cítil zle a veľmi zoslabnutý. To som ešte nevedel, že posledných 21 km, ktoré nás delili od cieľa, bude veľmi špeciálnych. Nechcem však prezradiť úplne všetko, musel som si naozaj siahnuť na dno svojich síl. Práve to bol však formujúci moment a po prvých bolestivých kilometroch som objavil silu, ktorá ma posunula ďalej.
Čarovné miesto a prepojenie s prírodou
Na konci putovania sme dorazili na čarovné miesto s pár domčekmi, boli sme obklopení lúkami a lesmi. Toto prostredie ma očarilo a prepojilo s prírodou tak, že som nechcel odísť. Bolo to magické, lebo som netušil, že dokážem byť takto fascinovaný prírodou. Zároveň som bol mimoriadne vďačný za to, že konečne môžem spať na niečom mäkkom. Alebo teda aspoň na pár dní.
Diskusie a zdieľanie
Počas kurzu sme veľa diskutovali o našich vzoroch, o tom, akými mužmi chceme byť, o spiritualite, vzťahoch a našich rodinách. Tieto rozhovory boli doplnené o komunitný čas, kedy sme dávali feedback na aktivity a oceňovali jeden druhého. Práve čas, kedy sme nahlas pred všetkými mohli oceniť niekoho z účastníkov či tímu a zároveň seba samého, boli pre mňa nesmierne dôležité. Uvedomil som si, ako málo si muži vyjadrujú obdiv a pochvalu za dobré a zmysluplné veci. Je veľký rozdiel v tom, či prejavíme niekomu obdiv za to, ako prekonal svoj strach alebo za to, ako sa opil a ani si nepamätá, čo všetko spravil.
Vision Quest – najväčšia výzva
Najväčšou výzvou bol prechodový rituál Vision Quest, inšpirovaný starou indiánskou tradíciou kmeňa Lakotov. Stráviť 48 hodín sám v lese, v malom obmedzenom priestore bez mobilu, knihy, zápisníka, hodiniek, jedla či vody, sa zdá šialené, ale práve tam som našiel seba.
Do lesa som išiel s mnohými otázkami, ktoré sa týkali najmä sebaprijatia. Chcel som prijať to, odkiaľ pochádzam. Zároveň som túžil nájsť v sebe väčší pokoj, keďže moje konanie je často silno ovplyvnené strachom. Objavil som vnútornú silu a energiu, o ktorej som ani netušil.
Dokázal som prekonať strach a byť v spojení so sebou skrze hlbokú reflexiu nad vlastným životom. Viackrát prišli slzy a smútok. Objavil som v sebe hlbokú vďaku za dar života, svoj pôvod a za to, kým som. Veci, ktoré som na sebe nemal rád, a oblasti života, ktoré vo mne vyvolávali hnev, som zrazu vnímal pokojnejšie a z iného uhla pohľadu. Taktiež som zistil, že človek vie naozaj dlho vydržať bez jedla a čas bez mobilu bol naozaj požehnaním. Aj keď nemysli si, miestami som fakt nevedel čo so sebou a nudil som sa neskutočne.
Na ceste k zrelosti
Tento kurz a najmä Vision Quest vo mne prebudil veľa odpovedí, ale aj veľa otázok. Po pár týždňoch od ukončenia kurzu bojujem so sebou a snažím sa nadviazať na to, čo som sa naučil na kurze. No zisťujem, že to je omnoho náročnejšie, ako som si pôvodne myslel. Prijať seba samého je dlhá cesta, budovať si nové návyky tiež chce čas a byť k sebe bezpodmienečne súcitný je boj snáď na celý život.
Pozorujem na sebe aj veľa pozitívneho. Keď si prechádzam niečím náročným alebo niekde zlyhám, tak sa myslou vrátim na Vision Quest a zrazu cítim väčšiu nádej, motiváciu a taktiež pochopenie voči sebe a druhým. Získal som dôležitý zdroj, z ktorého môžem čerpať a to je mimoriadne vzácne. Myslím, že naozaj môžem povedať, že som sa posunul na ceste k zrelšiemu mužovi. Či sa mi podarí udržať sa na tejto ceste, ukáže čas.
